Deti, ktoré boli vystavené dlhodobej prítomnosti násilia na ich matkách, majú rovnaké zdravotné dôsledky, ako keby násilie sami zažívali. Pociťujú dlhodobé fyzické a psychické ťažkosti. Môžu sa u nich objaviť bolesti brucha, hlavy, tráviace problémy, únava, nechutenstvo, obezita, nespavosť. Takéto deti môžu mať slabšie študijné výsledky, zhoršené motorické a vyjadrovacie schopnosti, problémy s pozornosťou. Často strácajú sebakontrolu, môžu byť neschopné vidieť následky svojho konania. Môžu trpieť osamelosťou, nemať dôveru v dospelých, nie sú schopné rozvíjať sociálne zručnosti a mať nižšiu schopnosť budovať vzťahy. Deti zažívajúce násilie môžu byť depresívne, úzkostné, utiahnuté, s nedostatkom sebadôvery. Je u nich vysoká pravdepodobnosť, že budú tolerovať násilie, preto sú mnohé z nich agresívne voči ostatným, môžu byť prítomné vandalizmus, klamanie alebo kradnutie. Tak ako ženy zažívajúce násilie, tak aj deti môžu zľahčovať, ba dokonca popierať násilie. Za týmto správaním môže byť zväčša strach zo stupňujúceho sa násilia doma alebo strach, že by násilný rodič mohol ísť do väzenia, či obava že im bude ublížené. Tieto dôsledky narúšajú vzťahovú väzbu s matkou. Závažným dôsledkom násilia na deťoch je aj transgeneračný prenos násilia.
Projekt Bezpečná cesta z násilia je podporený v rámci programu Domáce a rodovo podmienené násilie spolufinancovaného z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu SR.
Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.
